Znalostná funkcia postojov
Znalostná funkcia postojov sa týka spôsobu, akým postoj jednotlivca ovplyvňuje jeho schopnosť spracovávať informácie a formovať názory. Táto funkcia sa zameriava na to, ako postoj jednotlivca ovplyvňuje jeho schopnosť pochopiť a interpretovať nové informácie a skutočnosti.
Na základe znalostnej funkcie postojov môžeme rozdeliť ľudí do dvoch skupín: tých, ktorí majú otvorené myslenie a sú ochotní prijímať nové informácie aj v prípade, že sú v rozpore s ich existujúcimi postojmi, a tých, ktorí majú uzavreté myslenie a bránia sa prijímaniu informácií, ktoré by mohli ovplyvniť ich postoje.
Príkladom znalostnej funkcie postojov môže byť situácia, keď človek, ktorý je presvedčený o výhodách recyklácie odpadu, sa dozvie o nových technológiách, ktoré môžu ešte viac zlepšiť proces recyklácie. V tomto prípade bude mať tendenciu prijať nové informácie a zmeniť svoj postoj k danej problematike.
Naopak, človek s uzavretým myslením môže odmietnuť akékoľvek nové informácie o recyklácii odpadu a trvať na svojom názore, aj keď by mu nové poznatky mohli pomôcť lepšie pochopiť význam recyklácie pre životné prostredie.
Viac informácií o znalostnej funkcii postojov nájdete na Wikipédii.