Algoritmus čiernej skrinky

Čierna skrinka algoritmus

Čierna skrinka algoritmus je v informatike označenie pre algoritmus, ktorého vnútorná štruktúra alebo fungovanie nie je známe používateľovi. To znamená, že používateľ vidí len vstupy a výstupy algoritmu, ale nie je mu známe, ako presne pracuje. Tento prístup je často používaný v prípadoch, keď je dôležité dosiahnuť určitú funkcionalitu, ale nie je potrebné poznať detaily implementácie.

Príkladom čiernej skrinky algoritmu môže byť napríklad algoritmus na kompresiu dát. Používateľ môže zadávať vstupné dáta a získavať skomprimované výstupy, ale nemusí vedieť, ako presne algoritmus funguje a ako dosiahne kompresiu dát.

Je dôležité si uvedomiť, že používanie čiernej skrinky algoritmov môže mať aj svoje nevýhody, ako napríklad nedostatok transparentnosti alebo možnosť skrytých chýb v implementácii. Preto je dôležité dôkladne zvážiť, kedy je vhodné použiť tento prístup a kedy nie.

Príklady čiernej skrinky algoritmov:

  • Neurónové siete
  • Genetické algoritmy
  • Strojové učenie

Pre viac informácií môžete navštíviť Wikipedia.